Draky

Hlavne to udržať. Nech mi to nespadne na hlavu. Sem dám plášť. Áno, a sem dáždnik. Zbehnem poň do predsiene. Vytiahnem ho z prúteného koša. Treba zatiahnuť rolety, ale len na jednom okne. Načiahnem sa. Nech je trochu väčšia tma, no nech sa môžem stále pozerať na dážď. A ovplyvňovať ho. Meniť počasie. A teraz blesk! A on udrel do krajiny a vstrebal sa do zeme. Do hliny. Švác! Prešiel jadrom. Zatriasol morom. Ale iba trošku. Vezmem matrac z gauča a opriem ho o sedačku. Dym z maminej cigarety kreslí na zažltnutú stenu modrého draka. Hrá sa tieňohru s úspornou žiarovkou, premieta zvery v rohoch staromestského bytu. Veľké listy kvetov vydychujú vzduch, čistia ho od čpavku. A samé zomrú - obetujú sa. Mama nosí veľké prstene a šperky a silnú ťažkú vôňu. Zdedila to po svojej mame. Má to na sebe aj teraz - a aj vo chvíľach, kedy nič z toho na sebe nemá. Vtedy to má na sebe vlastne ešte viac. Raz to budem mať na sebe aj ja. Nedá sa to umyť, ani zotrieť. Nedá sa to odložiť. Mama fajčí veľa. Aj štyridsať denne. Potiahne si a začne chrchlať.

“Mami, ako chutia cigarety?”

“Ako spotené ponožky.”

A potiahne si náruživo ako človek vyprahnutý smädom, ako pútnik, čo zamdlieva hladom. Ako básnik, ktorému zhasol plameň v hrudnom koši, v prstoch a vo vlasoch - pred ktorého očami sa zjavila podstata. Pravda. Začíta sa do knihy. Stránky lietajú ako zmyslov zbavené. Mama je veľmi múdra. Vonku šumí svet. Stromy a kvapky. Prinútila som nebo pršať. Najlepšie sa stavajú bunkre za dažďa. Úplne najlepšie bunkre sa dajú postaviť na prelome augusta a septembra. Je to pár dní do roka, kedy začínajú listy na stromoch pomaličky žltnúť a ešte pomalšie sa poberajú opadnúť. Pomaly… 

Cítiť to v kostiach. Potrebu. Nevyhnutnú. Boli sme prepojení. Záviseli nám od seba navzájom životy. Trésk! Skryla som sa do tej haraburdy. Jedla som tam kekse a čokolády. Večer sa plazil, rozbíjal upršané mesto na padrť, ani by som ho nebola poznala. Iba dotykom, iba nosom. Zavetriť. Len tie vône a obrysy. Vlastne, nebolo treba pozerať sa hlavou. Iba telom. Telo ti všetko prezradí. Svetielká sa mihali. "Karolinka!" Domov. Skryla som sa. To teplo. V takej zime!