Obedy

Mama,

veď ty si sa len skryla,

do tiel iných žien,

planéty Zem.

Čierny pohľad,

ten poznám, ten do srdca ma bodá,

a pohyby tvojich rúk,

nosia lakte cudzích dám.

Tvoj úsmev ma ticho hladká,

skrz horúce lúče slnka,

cez tváre tých čudných slečien,

žiaria na mňa pri raňajkách.

Ako mi len došlo ľúto,

že ti chýba priestor, kreslo,

malý stôl a zdravé telo,

o ne by sa opieralo!

Podoprela by si nimi

všetko ťažké na svete.

Si tu,

skrz iné ženy čo mi každý deň,

krížia moju cestu,

na chodníkoch planéty Zem.

Keď ním kráčam ráno do školy,

keď si kupujem obedy,

keď si myslím,

že si to všetko nezaslúžim,

keď cez seba dlho hľadím do neba,

v tom všetkom znova

poznávam Teba.