Pomaranč

Ráno má Ráno tisíc rán,

Krvavých ako pomaranč.

Ráno driape viac než kedy driapal večer,

Večer bývajú hlúpejšie raňajky.

Kým som Ráno stihla vziať čistý papier,

Zabudla som na všetky tie veľké slová o Ráne,

Čo lietali mi v rannej hlave,

V hlavnej rane -

Ranná hlava je hlavná rana -

Krvavá ako pomaranč.

Ráno má Ráno stovky rán,

Ráno je človek Doráňaný a

Večer je človek Dovečerený.

Ráno býva najkrajšie –

Veď vždy je to tak trochu ako znovu sa narodiť,

(Narodiť sa zo splnu)

A ráno vždy tak škrtí, driape –

Veď občas je to ako zobudiť sa s hnilým srdcom.

Páchne Ti z hrudného koša! – Povedalo zrkadlo do duše.

Treba zavolať srdciarovi,

Či mu v tomto pokazenom svete
Zostali ešte nejaké plomby navyše.

Keď som bola dieťa, myslela som si, že zubár vkladá do úst

Bomby,

Že bombuje zuby.

A teraz, keď som veľká,

Myslím si,

Že s nimi – s tými bombami - treba podmínovať

Všetky smutné ústa a všetky smutné rána,

Na ktoré sme navždy príliš malí a zbabelí.

Nechať ich vybuchnúť a vystreliť ich

Niekam do tmy,

Najlepšie niekam za vesmír.