Továreň

Zobrať ťa na exkurziu do továrne na sklenené guľočky.
Mohli by sme iba hladiť sklo a mlčať.
A ak by sme aj nemlčali,
Pýtali by sme sa
Otázky na spôsob:

Ako to len do nich vlievajú ten benzínový vesmír?
Ako to, že lilavá pláva z purpuru do orgovánu?
Ako to, že sú tie ostré tvary vždy tak krásne hladké?

Zobrať ťa na exkurziu do mojej duše.
Do továrne na všetko to zvláštne.
Do továrne na nástroje hromadného ničenia.
Tam sa rodí láska, neha, ticho, básne,
Rodia sa v nej plesne,
kurvy,
vodíkové bomby,
Zobrať to a vysypať to všetky tebe do dlaní,
Všetok život (a vo všetkom živote je predsa všetka smrť),
Veď ty si s touto hádankou už
Hádam nejak poradíš!
Nechýba ti predsa rozum - nemyslíš?
A ak aj nie, pomôžem ti
Ukradnúť z továrne všetky sklenené guľôčky,
Zahodiť ich do vody,
Vyloviť späť,
Dívať sa cez ne na svet,
Ako sa krúti, deformuje,
Ako nám krásne klame
o tej
svojej
hnusnej
polopravde.